Portugalska romanca

Odjakživa som cítila výraznú potrebu nadväzovať vzťahy s inými kultúrami.

A tak som prežila jeden s mojich doteraz naj intenzívnejších zážitkov. S Portugalcom z Bragy - Armandom.

Môj úlovok bol spočiatku priateľsky, starostlivý, obetavý a nejavil žiadne náznaky agresivity.

Postupne sa vykryštalizovalo že to, že je južan, neznamená, tancovanie salsy, alebo spievanie Fado po večeroch.
Popíja,nepracuje, spi do 12 minimálne, žije zo sociálnych dávok a fajčí3 gramy denne.
Zaslepená láskou či ľútosťou a zároveň vidinou jedného s mojich hipisáckych snov o farme, pestovaní zeliniek, Davidovi (syna ktorého si adoptujem), dvoch psoch... zhasla ako svieca v polke tmavého tunelu.

Po 3 rokoch, nespočetného množstva hádok, prosieb, sľubov, želaní, niekoľkých rozbitých tanieroch,jedného tabletu, pc, asi 2 mobilov, zmeškaných letov a unáhlenych rozhodnuti.... som si povedala a dosť.

Koniec románu s agresorom, ktorý sa nenaučí rozumieť mi a prejavovať lásku.

Náš vzťah bol aj inšpiratívny.

Bolo citiť miestami zvláštneho ducha spojenia medzi nami. Sexuálne pudy a aj povahové rozdiely nás ťahali k sebe.

Stretávali sme sa cez víkend. Nevyšli z postele. Venovali sme sa iba jeden druhému.

Plány sme nemali. Užívali sme si momenty bez povinností a starostí.

Nebývali sme spolu. Nemusela som počúvať portugalský rep striedajúci sa s technom 24 hodín denne…

Keď sme túto chybu po roku a pol urobili a nasťahovala som sa k nemu, zistilo sa, že nemáme nic spoločné. Nevieme, čo chceme jesť, nemáme radi rovnaké filmy a každý trávi voľný čas úplne inak.

Bohužiaľ ja som prišla do jeho života, takže som sa musela vo veľkej miere prispôsobiť, a rozhodne to nestálo za to. Čakať kým sa vráti s párty. Ako reagovat na to ,keď mu pri dverách domu stáli jeho bývalé. Vstávať do práce po tom ako sme sa celé noci hádali.


Netvrdím že som bez viny, naopak jednu veľkú som spravila. Po tom, ako na mna zdvihol ruku prvý krát som sa mala spakovať a vymazať ho zo života.
Nie odpúšťať dookola, veriť že je ten pravý a zliepať stratené puzzles.


Našťastie je to zamnou!

Vďaka priateľom a rodine žijem. Môžem dúfať, že raz nájdem niekoho, kto ma bude milovať verne a oddane, tak,ako si to predstavujem a dá si môj pikčr vytetovať na rameno :D




Peace

Nadežda